lady Devahlin Laevhenn, Správkyňa Alevale
Životopis |
Devahlin je miešanec, no zo svojho života si pamätá len málo. V dôsledku straty pamäti je jej prvá spomienka veľmi mlhavá. Našli ju v opustenej, popolom zasypanej pláni Ashenlandu, ako leží na zemi, trasie sa a nepamätá si nič okrem svojho mena. Vedľa nej našli telo mŕtveho démona. Nikto nevie, ani Devahlin sama, či ho porazila ona sama, alebo niekto úplné iný. Pravdu sa však asi nikto nikdy nedozvie.
Isté však je, že Devahlin kvôli zrážke s démonom z Krajiny Večnej Hmly stratila pamäť a tak jediné, čo si pamätá, sú dni strávené v Alevale. Akékoľvek pokusy vyhľadať jej rodinu boli neúspešné. Krátko po tom, čo ju alevalčania našli, prebývala v tábore Nočných elfov, od ktorých prebrala veľa z ich tradícií a kultúry. Nahradili tak jej stratenú rodinu a cení si ich nadovšetko.
Devahlin bola jedným z prvých obyvateľov Alevale, čo postupne viedlo k tomu, že si ju ľud zvolil za Správkyňu. Boli presvedčení, že démona skolila sama [hoci ona to popiera a neverí tomu] a že ju tak zoslali samotní bohovia, aby ich viedla. Ak by ste sa však Devahlin opýtali, čo si o tom myslí, povie vám, že je to hlúposť. Na pozíciu Správkyne sa dostala vďaka rozhodnutiu, ktoré neučinila sama. Sprvu proti svojmu postu bojuje a odmieta sa správať podľa pravidiel, postupom času si však uvedomuje, že ju nikto nemieni nahradiť a pomaly sa s tým zmieruje. To však neznamená, že by si nešla vlastnou cestou a svoje rozhodnutia vždy koná podľa seba, aj keď sa môžu javiť ako zbrklé a neuvážené. Svojou tvrdohlavosťou je preslávená.
Konfrontácia s démonom ju zmenila. A napriek tomu, že bola plná strachu zo straty spomienok, vďaka Alevale dokázala nájsť vlastnú identitu. Uvedomila si, že nezáleží na tom, kto bola, ale kým práve je a čo robí. Rozhodla sa, že nedovolí strachu, aby ju naďalej ovládal a vzala veci do vlastných rúk. Podarilo sa jej zjednotiť alevalčanov, ktorí k nej už predtým hľadeli s úctou a bázňou a viedla ich tak až do dnešného dňa.
Devahlin má zvieracieho spoločníka - havrana menom Ta'riesinn, ktorý ju sprevádza už od osudnej chvíle, kedy sa prebrala uprostred ashenlandských plání. Vtedy sa nad ňou týčili alevalskí radcovia - veliteľ stráží, hlavná správkyňa pokladníc, majster stavby a veliteľka špehov so svojimi havranmi. Práve jeden z nich prejavil k Devahlin náklonnosť a od tej chvíle ju neopustil. Dokáže rozprávať a po celom Alevale je preslávený ako verný spoločník Správkyne. Okrem toho je Dev vášnivá milovníčka mačiek a získala si náklonnosť väčšiny mačiek z Alevale, ktoré ju často navštevujú v pevnosti.
Isté však je, že Devahlin kvôli zrážke s démonom z Krajiny Večnej Hmly stratila pamäť a tak jediné, čo si pamätá, sú dni strávené v Alevale. Akékoľvek pokusy vyhľadať jej rodinu boli neúspešné. Krátko po tom, čo ju alevalčania našli, prebývala v tábore Nočných elfov, od ktorých prebrala veľa z ich tradícií a kultúry. Nahradili tak jej stratenú rodinu a cení si ich nadovšetko.
Devahlin bola jedným z prvých obyvateľov Alevale, čo postupne viedlo k tomu, že si ju ľud zvolil za Správkyňu. Boli presvedčení, že démona skolila sama [hoci ona to popiera a neverí tomu] a že ju tak zoslali samotní bohovia, aby ich viedla. Ak by ste sa však Devahlin opýtali, čo si o tom myslí, povie vám, že je to hlúposť. Na pozíciu Správkyne sa dostala vďaka rozhodnutiu, ktoré neučinila sama. Sprvu proti svojmu postu bojuje a odmieta sa správať podľa pravidiel, postupom času si však uvedomuje, že ju nikto nemieni nahradiť a pomaly sa s tým zmieruje. To však neznamená, že by si nešla vlastnou cestou a svoje rozhodnutia vždy koná podľa seba, aj keď sa môžu javiť ako zbrklé a neuvážené. Svojou tvrdohlavosťou je preslávená.
Konfrontácia s démonom ju zmenila. A napriek tomu, že bola plná strachu zo straty spomienok, vďaka Alevale dokázala nájsť vlastnú identitu. Uvedomila si, že nezáleží na tom, kto bola, ale kým práve je a čo robí. Rozhodla sa, že nedovolí strachu, aby ju naďalej ovládal a vzala veci do vlastných rúk. Podarilo sa jej zjednotiť alevalčanov, ktorí k nej už predtým hľadeli s úctou a bázňou a viedla ich tak až do dnešného dňa.
Devahlin má zvieracieho spoločníka - havrana menom Ta'riesinn, ktorý ju sprevádza už od osudnej chvíle, kedy sa prebrala uprostred ashenlandských plání. Vtedy sa nad ňou týčili alevalskí radcovia - veliteľ stráží, hlavná správkyňa pokladníc, majster stavby a veliteľka špehov so svojimi havranmi. Práve jeden z nich prejavil k Devahlin náklonnosť a od tej chvíle ju neopustil. Dokáže rozprávať a po celom Alevale je preslávený ako verný spoločník Správkyne. Okrem toho je Dev vášnivá milovníčka mačiek a získala si náklonnosť väčšiny mačiek z Alevale, ktoré ju často navštevujú v pevnosti.
Opis postavy |
Devahlin je priemerne vysokej, štíhlej postavy. Miešaná krv sa na nej prejavuje v jej vzormi pokrytej bledej pokožke. Na prvý pohľad vyzerá ako felini, je to však snehobiela pokožka a určité črty tváre, ktoré jej pripomínajú jej zmiešaný pôvod vlčieho ľudu. Nepamätá si ani na jedného rodiča a nevie, ako sa do Ashenlandu dostala, chcela by sa však jedného dňa pozrieť do oboch rodných krajín, z ktorej vzišla jej rasa.
Bledej tvári vládnu hlboké sivé oči mandľového tvaru, ktoré akýmsi spôsobom vzbudzujú dojem, že dokážu preniknúť až do duše. Tomu faktu nenapomáha ani skutočnosť, že jej pri tom pravdepodobne na pleci sedí jej havran, ktorého zrak je rovnako pokladaný za veľmi "priamočiary". Pod nosom sa skrývajú jemne vykrojené pery a trošku špicatejšia brada.
Tvár lemujú dlhé ryšavé vlasy, ktoré si často zaplieta do zložitých účesov, tak ako ju tomu naučili Noční elfovia. Často si ich potom zdobí sponami v tvare listov, či jemnými čelenkami. Ozdoba hlavy je totiž symbolom jej úradu. Devahlin obľubuje tyrkysovú a hnedú farbu, preto je väčšina jej rób v týchto farbách.
Pokladajú ju za vyvolenú, čo je predstava, ktorá ju úprimne desí. Dev miluje sarkastický humor, lozenie po stromoch, vlastnú slobodu, neriadi sa pravidlami a hovorí, čo si myslí. To, že práve ona je Správkyňou Alevale, jej príde ako nevydarený vtip. Chvalabohu, že má pri sebe svojich radcov, ktorí jej s úradom pomáhajú. Samotná Dev je totiž alergická na papierovanie, je tvrdohlavá, nespráva sa podľa etikety a často svoj úrad vykonáva veľmi svojrázne, čo je k neľúbosti niektorým tradičnejšie založeným obyvateľom Alevale.
Svoj ľud však miluje nadovšetko a stavia ho na prvé miesto. Keď si niečo zaumieni, zväčša to urobí a má tendenciu po sebe zanechávať kvalitnú, poctivo vykonanú prácu. Väčšinu problémov sa snaží vyriešiť diplomatickou cestou, ale pokiaľ to okolnosti vyžadujú, vie vytiahnuť pazúriky. Má láskavé srdce a vľúdny, prívetivý hlas. O svoje mesto sa stará s láskou a práve vďaka tomu je obľúbená v takmer celom Alevale.
Správkyňa Alevale je skôr introvertnejšej, samotárskej povahy - a to aj napriek úradu, ktorý vykonáva. Obľubuje samotu a často, keď jej to práca dovolí, sa uchýli do svojho tajného miesta v Ospalom háji, kde nikým nerušená odpočíva. Zväčša si pri tom číta knihy. Snaží sa dohnať čo všetko o svete Edeanu zabudla a čítanie ju veľmi baví, hoci sa to občas bojí priznať. Vždy ju do hája sprevádza Ta'riesinn a často sa spolu o všeličom zhovárajú.
Lukostreľba patrí medzi najväčší z jej koníčkov a zároveň jediná vec, v ktorej ako tak vyniká [čo je vyvážené jej občas až smiešnou neobratnosťou v mnohých iných veciach].
Okrem Nočných elfov našla výborných priateľov aj vo svojich radcoch, ktorí sú jej zároveň aj ako rodina. Cez večery, kedy sa trápi nad myšlienkou tých, ktorých možno stratila, keď prišla o pamäť, jej sú oporou a pomáhajú jej ísť ďalej.
Bledej tvári vládnu hlboké sivé oči mandľového tvaru, ktoré akýmsi spôsobom vzbudzujú dojem, že dokážu preniknúť až do duše. Tomu faktu nenapomáha ani skutočnosť, že jej pri tom pravdepodobne na pleci sedí jej havran, ktorého zrak je rovnako pokladaný za veľmi "priamočiary". Pod nosom sa skrývajú jemne vykrojené pery a trošku špicatejšia brada.
Tvár lemujú dlhé ryšavé vlasy, ktoré si často zaplieta do zložitých účesov, tak ako ju tomu naučili Noční elfovia. Často si ich potom zdobí sponami v tvare listov, či jemnými čelenkami. Ozdoba hlavy je totiž symbolom jej úradu. Devahlin obľubuje tyrkysovú a hnedú farbu, preto je väčšina jej rób v týchto farbách.
Pokladajú ju za vyvolenú, čo je predstava, ktorá ju úprimne desí. Dev miluje sarkastický humor, lozenie po stromoch, vlastnú slobodu, neriadi sa pravidlami a hovorí, čo si myslí. To, že práve ona je Správkyňou Alevale, jej príde ako nevydarený vtip. Chvalabohu, že má pri sebe svojich radcov, ktorí jej s úradom pomáhajú. Samotná Dev je totiž alergická na papierovanie, je tvrdohlavá, nespráva sa podľa etikety a často svoj úrad vykonáva veľmi svojrázne, čo je k neľúbosti niektorým tradičnejšie založeným obyvateľom Alevale.
Svoj ľud však miluje nadovšetko a stavia ho na prvé miesto. Keď si niečo zaumieni, zväčša to urobí a má tendenciu po sebe zanechávať kvalitnú, poctivo vykonanú prácu. Väčšinu problémov sa snaží vyriešiť diplomatickou cestou, ale pokiaľ to okolnosti vyžadujú, vie vytiahnuť pazúriky. Má láskavé srdce a vľúdny, prívetivý hlas. O svoje mesto sa stará s láskou a práve vďaka tomu je obľúbená v takmer celom Alevale.
Správkyňa Alevale je skôr introvertnejšej, samotárskej povahy - a to aj napriek úradu, ktorý vykonáva. Obľubuje samotu a často, keď jej to práca dovolí, sa uchýli do svojho tajného miesta v Ospalom háji, kde nikým nerušená odpočíva. Zväčša si pri tom číta knihy. Snaží sa dohnať čo všetko o svete Edeanu zabudla a čítanie ju veľmi baví, hoci sa to občas bojí priznať. Vždy ju do hája sprevádza Ta'riesinn a často sa spolu o všeličom zhovárajú.
Lukostreľba patrí medzi najväčší z jej koníčkov a zároveň jediná vec, v ktorej ako tak vyniká [čo je vyvážené jej občas až smiešnou neobratnosťou v mnohých iných veciach].
Okrem Nočných elfov našla výborných priateľov aj vo svojich radcoch, ktorí sú jej zároveň aj ako rodina. Cez večery, kedy sa trápi nad myšlienkou tých, ktorých možno stratila, keď prišla o pamäť, jej sú oporou a pomáhajú jej ísť ďalej.