Eden of The Moon
Zručnosti
ZdravieOchorenia | Eden je celkom zdravá
Zranenia | Eden nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 0 | všetky
DomPokiaľ chceš, môžeš si v jednom z hostincov prenajať izbu [ak teda nechceš bývať pod mostom] |
Jazdecké zvieraDostupné jazdecké zvieratá na predaj nájdeš v stajniach |
Životopis | pôvod: 2
Život mladej krajčírky sa mal skončiť, keď sa v noci vybrala k neďalekému potoku vziať si svoj zatiaľ krátky život. Pomodlila sa k bohom o odpustenie, a vydýchla dúfajúc sa, že vydychuje poslednýkrát. V tom začula plač dieťaťa. Plač tak srdcervúci a osamelý, až sa v krajčírke dačo pohlo, a v poslednej chvíli sa vyhla pádu na tvrdé kamenie na dne potoka. Pri jej nohách ležalo novorodeniatko snežného elfa - domnievala sa, kvôli snehobielej pokožke. Keď sa krajčírka otočila smerom prúdu potoka, zazrela, ako voda odplavuje telo. Na odraz mesačného svetla v očiach mŕtvoly nikdy nezabudla. Dieťatko vzala domov a starala sa o neho.
O niekoľko dní sa začali šíriť chýry, že sa v potoku utopil nočný elf, a že sa snežný elf z rodiny významných čarodejníkov vrhol dolu z neďalekej skaly. O týchto dvoch sa povrávalo, že sa milovali, no ich láska kvôli ich rasám nemohla byť naplnená (o dieťati milencov však nepadlo ani slovko.)
Podozrenia krajčírky sa potvrdili vtedy, keď bábätku začali rásť modré vlasy. Už si bola istá, že dieťatko patrilo im. Nikto o ňom ale zrejme nevedel, rozhodla sa teda, že bude pre dieťatko žiť.
Eden to, samozrejme, nemala ľahké, kvôli nezvyčajnému vzhľadu musela znášať ostré slová všetkých ľudí navôkol. Krajčírke chcela pomôcť, chcela si tiež privyrobiť nejaké peniaze - no všetci ju kvôli "nečistej krvi" odmietali. Jedinú šancu mala u starej bylinkárky - ktorej zrak už neslúžil tak dobre, ako kedysi - v zime, keď mohla modré vlasy skryť pod kapucňu kabáta, čím sa stala nenápadnejšou, si starenka nič nevšimla a vďačne dievčaťu dovolila pomôcť jej v práci.
V tom čase spoznala Iriánskeho kňaza, ktorý ju stretol na ceste domov a pustil sa s ňou do reči. Bola prekvapená, že sa tento nočný elf nezdráhal hovoriť s ňou - jej krv bola predsa "nečistá." Čím viacej ho stretávala, tým viac si ho obľúbila. Reč prišla aj na Iriánske náboženstvo, o ktorom toho Eden dovtedy veľa nevedela. Postupne túto vieru prijala - a aj keď bohovia "nečistými" opovrhujú, rozhodla sa, že bude robiť všetko preto, aby bola v očiach bohov dobrá.
Eden si čoskoro uvedomila, že stará bylinkárka starne, a veľa času jej neostáva. Rozhodla sa teda, že namiesto toho, aby zarábala peniaze, sa pokúsi prinášať domov niečo užitočné. Z peňazí, čo jej odvtedy ostali, si na trhu kúpila luk so šípmi. Po postupnom zoznámení so zbraňou sa vybrala na lov. Najprv sa jej nedarilo, no postupne sa v strieľaní začala zlepšovať a prinášať domov jedného jeleňa za druhým. Krajčírka na ňu bola nesmierne hrdá, a keď videla, že jej dievčatko našlo niečo, čo jej skutočne ide, hneď jej bolo ľahšie na srdci.
Jedného dňa jej Iriánsky kňaz povedal o povstaní v Ashenlande, ako veľmi by sa tam dedinčanom zišla pomoc. Dievča si pomyslelo, že takto by v očiach bohov určite stúpla, a tak sa zaraz vydala na cestu do Ashenlandu. V čase, keď tam dorazila, bola však už krajina spustošená. Blúdiac, hľadajúc niekoho, kto prežil, uvidela niekoľko stanov postavených uprostred ničoho. O kôl zabitý do zeme bolo priviazaných niekoľko koní. Z jedného stanu do druhého behali noční elfovia. Keďže sa Eden už pomaly míňali zásoby jedla a vody, rozhodla sa, že požiada o pomoc týchto elfov. Jedného z nich oslovila. Ten ju s kamennou tvárou privedie do stanu, v ktorej sedí starena s modrou pleťou, pomaľovanou tvárou a rôznymi neidentifikovateľnými predmetmi na hlave. Dievča žiadny podobný výjav nikdy nevidelo, a preto ostalo stáť trochu zarazené. Dozvedá sa, že pred ňou stojí šamanka kmeňa nočných elfov. Eden jej vyrozpráva svoj príbeh a šamanka jej povie, že smerujú do dediny Alevale, ktorej sa vraj podarilo prežiť, a že je teda ochotná zobrať Eden so sebou. Šamanka jej dáva rovnakú nádej ako Iriánsky kňaz naspäť v Lavenore - pred bohmi si vraj môže titul "čistá" vybojovať.
Neskôr, na ceste do Alevale je kmeň prepadnutý banditmi a prichádza o väčšinu zásob, šiat a cenností. To im však nezabráni v ceste pokračovať...
O niekoľko dní sa začali šíriť chýry, že sa v potoku utopil nočný elf, a že sa snežný elf z rodiny významných čarodejníkov vrhol dolu z neďalekej skaly. O týchto dvoch sa povrávalo, že sa milovali, no ich láska kvôli ich rasám nemohla byť naplnená (o dieťati milencov však nepadlo ani slovko.)
Podozrenia krajčírky sa potvrdili vtedy, keď bábätku začali rásť modré vlasy. Už si bola istá, že dieťatko patrilo im. Nikto o ňom ale zrejme nevedel, rozhodla sa teda, že bude pre dieťatko žiť.
Eden to, samozrejme, nemala ľahké, kvôli nezvyčajnému vzhľadu musela znášať ostré slová všetkých ľudí navôkol. Krajčírke chcela pomôcť, chcela si tiež privyrobiť nejaké peniaze - no všetci ju kvôli "nečistej krvi" odmietali. Jedinú šancu mala u starej bylinkárky - ktorej zrak už neslúžil tak dobre, ako kedysi - v zime, keď mohla modré vlasy skryť pod kapucňu kabáta, čím sa stala nenápadnejšou, si starenka nič nevšimla a vďačne dievčaťu dovolila pomôcť jej v práci.
V tom čase spoznala Iriánskeho kňaza, ktorý ju stretol na ceste domov a pustil sa s ňou do reči. Bola prekvapená, že sa tento nočný elf nezdráhal hovoriť s ňou - jej krv bola predsa "nečistá." Čím viacej ho stretávala, tým viac si ho obľúbila. Reč prišla aj na Iriánske náboženstvo, o ktorom toho Eden dovtedy veľa nevedela. Postupne túto vieru prijala - a aj keď bohovia "nečistými" opovrhujú, rozhodla sa, že bude robiť všetko preto, aby bola v očiach bohov dobrá.
Eden si čoskoro uvedomila, že stará bylinkárka starne, a veľa času jej neostáva. Rozhodla sa teda, že namiesto toho, aby zarábala peniaze, sa pokúsi prinášať domov niečo užitočné. Z peňazí, čo jej odvtedy ostali, si na trhu kúpila luk so šípmi. Po postupnom zoznámení so zbraňou sa vybrala na lov. Najprv sa jej nedarilo, no postupne sa v strieľaní začala zlepšovať a prinášať domov jedného jeleňa za druhým. Krajčírka na ňu bola nesmierne hrdá, a keď videla, že jej dievčatko našlo niečo, čo jej skutočne ide, hneď jej bolo ľahšie na srdci.
Jedného dňa jej Iriánsky kňaz povedal o povstaní v Ashenlande, ako veľmi by sa tam dedinčanom zišla pomoc. Dievča si pomyslelo, že takto by v očiach bohov určite stúpla, a tak sa zaraz vydala na cestu do Ashenlandu. V čase, keď tam dorazila, bola však už krajina spustošená. Blúdiac, hľadajúc niekoho, kto prežil, uvidela niekoľko stanov postavených uprostred ničoho. O kôl zabitý do zeme bolo priviazaných niekoľko koní. Z jedného stanu do druhého behali noční elfovia. Keďže sa Eden už pomaly míňali zásoby jedla a vody, rozhodla sa, že požiada o pomoc týchto elfov. Jedného z nich oslovila. Ten ju s kamennou tvárou privedie do stanu, v ktorej sedí starena s modrou pleťou, pomaľovanou tvárou a rôznymi neidentifikovateľnými predmetmi na hlave. Dievča žiadny podobný výjav nikdy nevidelo, a preto ostalo stáť trochu zarazené. Dozvedá sa, že pred ňou stojí šamanka kmeňa nočných elfov. Eden jej vyrozpráva svoj príbeh a šamanka jej povie, že smerujú do dediny Alevale, ktorej sa vraj podarilo prežiť, a že je teda ochotná zobrať Eden so sebou. Šamanka jej dáva rovnakú nádej ako Iriánsky kňaz naspäť v Lavenore - pred bohmi si vraj môže titul "čistá" vybojovať.
Neskôr, na ceste do Alevale je kmeň prepadnutý banditmi a prichádza o väčšinu zásob, šiat a cenností. To im však nezabráni v ceste pokračovať...
Opis postavy |
Eden dostala svoje meno od krajčírky, ktorá ju vychovávala. Priezvisko svojho otca Eden nepozná - a aj keby, nemohla by si jeho priezvisko privlastniť; jej pôvod mal ostať večným tajomstvom. Krajčírka jej dala priezvisko (či skôr titul?) of The Moon (mesačná) spomínajúc na mesačnú noc a svetlo Mesiaca dopadajúce na telo onej ženy. Edenin výzor je nezvyčajný - u väčšiny miešancov (nie je ich veľa) nočného a snežného elfa sa modrastá koža zachovala. No napriek tomu, že bola jej matka nočný elf, je Edenina koža biela - po otcovi. Vlasy má tmavomodré, väčšinou si ich zapletá do dvoch vrkočov. Keď nájde nejaké pekné bylinky, zvykne z nich pliesť vence, alebo si ich inak zakomponuje do účesu. Hovorí, že vôňu byliniek má rada. Inak je to veľmi skromné dievča - oblieka sa jednoducho : vlastne ani nemá na výber, má aj väčšie starosti ako starať sa o nejaké módne výstrelky dedinských dievčat. Je to veselé dievča, usilovná a vždy sa snaží s niečím pomôcť. Má silnú vieru a veľmi sa snaží páčiť bohom, napriek svojmu pôvodu. Väčšinu ľudí ale zaslepujú predsudky voči miešancom, a tak nemá veľa možností ukázať, akým človekom (resp. elfom) je.