Amya Carvin
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Amya je celkom zdravá
Zranenia | Amya nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 5 | všetky
Životopis | pôvod: 1
Na hladinu dopadali posledné slnečné lúče, predtým, než sa stratili za obzorom. Slnečné svetlo dopadlo až takmer ku dnu, preniklo cez veľké okno menšieho domčeku a osvetlilo posteľ pokrytú bielym plátnom a ženu ležiacu na nej. „Je to dievčatko!“ zvolala miestna ošetrovateľka a zavinula novorodenca do pripravenej perinky. Tento balíček potom vložila do rúk matky. S láskou sa pozrela na svoje dievčatko. „Pomenujem ju Amya,“ šepla. O chvíľu prišiel aj otec, ľahol si vedľa svojej manželky a spolu si privinuli dcéru.
Amya sa stala jediným dieťaťom Simonne a Recka Carvinovcov. Nikdy nemali peňazí nazvyš, no Amya mala vždy všetko čo potrebovala. Bola zahrňovaná láskou rodičov, prežila skvelé detstvo. Šantila medzi koralmi či sa hrala skrývačku v riasach. Najradšej zo všetkého však kreslila.
V čase keď mala 10 rokov, stala sa v jej živote veľká zmena. Jej otec bol vždy zvedavý a rád skúšal nové veci, presný opak Amye. Asi sa mu zunoval život v hlbinách mora, preto sa jedného dňa rozhodol, že sa presťahujú na súš. Amye sa to ani trochu nepáčilo, no čo zmôže desať ročné dievča proti hlave rodiny? Tak si zbalili veci, rozlúčili sa s priateľmi, a vydali sa na cestu. Ich novým domovom sa mala stať dedinka v Ashenlande.
Nakoniec si Amya život v Ashenlande obľúbila. Spoznala rasy zo všetkých krajov sveta, našla si priateľov. Po troch rokoch pokojného života sa jej život opäť obrátil naruby. Nastalo povstanie a dedinka kde bývali bola vypálená. Iba pár desiatok ľudí prežilo. Boli medzi nimi Amya a jej matka, no otec bohužiaľ nie. Amya neutrpela žiadne vážne zranenia, iba pár malých popálenín, no Simonne nanešťastie skončila s nepekne popálenou rukou. Spolu s ostatnými preživšími sa vydali na hľadanie ostatných. Po týždni narazili na roľníkov z dedinky Alevale, ktorá zázrakom prežila. Alevalčania ich prichýlili a ošetrili. Boli to pre Amyu a jej mamu ťažké roky, nemali nič, a museli bývať u cudzích ľudí. Amya znova začala kresliť no teraz obrazy predávala. Zo zisku si za 4 roky našetrili na kúpu malého domčeku. Všetko to nešťastie upevnilo ich puto a Amyu naučilo, že bez pomoci iných ľudí sa prežiť nedá.
Po roku pokojného života Amya dospela k názoru, že je čas začať vlastný život. Čochvíľa bude mať 19, stane sa čarodejnicou? alchymistkou? liečiteľkou? To ukáže čas...
Amya sa stala jediným dieťaťom Simonne a Recka Carvinovcov. Nikdy nemali peňazí nazvyš, no Amya mala vždy všetko čo potrebovala. Bola zahrňovaná láskou rodičov, prežila skvelé detstvo. Šantila medzi koralmi či sa hrala skrývačku v riasach. Najradšej zo všetkého však kreslila.
V čase keď mala 10 rokov, stala sa v jej živote veľká zmena. Jej otec bol vždy zvedavý a rád skúšal nové veci, presný opak Amye. Asi sa mu zunoval život v hlbinách mora, preto sa jedného dňa rozhodol, že sa presťahujú na súš. Amye sa to ani trochu nepáčilo, no čo zmôže desať ročné dievča proti hlave rodiny? Tak si zbalili veci, rozlúčili sa s priateľmi, a vydali sa na cestu. Ich novým domovom sa mala stať dedinka v Ashenlande.
Nakoniec si Amya život v Ashenlande obľúbila. Spoznala rasy zo všetkých krajov sveta, našla si priateľov. Po troch rokoch pokojného života sa jej život opäť obrátil naruby. Nastalo povstanie a dedinka kde bývali bola vypálená. Iba pár desiatok ľudí prežilo. Boli medzi nimi Amya a jej matka, no otec bohužiaľ nie. Amya neutrpela žiadne vážne zranenia, iba pár malých popálenín, no Simonne nanešťastie skončila s nepekne popálenou rukou. Spolu s ostatnými preživšími sa vydali na hľadanie ostatných. Po týždni narazili na roľníkov z dedinky Alevale, ktorá zázrakom prežila. Alevalčania ich prichýlili a ošetrili. Boli to pre Amyu a jej mamu ťažké roky, nemali nič, a museli bývať u cudzích ľudí. Amya znova začala kresliť no teraz obrazy predávala. Zo zisku si za 4 roky našetrili na kúpu malého domčeku. Všetko to nešťastie upevnilo ich puto a Amyu naučilo, že bez pomoci iných ľudí sa prežiť nedá.
Po roku pokojného života Amya dospela k názoru, že je čas začať vlastný život. Čochvíľa bude mať 19, stane sa čarodejnicou? alchymistkou? liečiteľkou? To ukáže čas...
Opis postavy |
Amya je nie veľmi vysoké, štíhle dievča. Fialová pokožka typická pre Echenu pokrýva celé jej telo. Chodí vzpriamene a pomaly, nikam sa neponáhľa. Na jemných rukách má jazvy ktoré jej pripomínajú nešťastie ktoré zabilo jej otca.
Modro-zelené oči zdedila po mame, špicatý nos zase po otcovi. Nad nedôverčivo prižmúrenými očami sa nachádza takmer vždy zamračené obočie. Ako aj oči a obočie, aj drobné pery nikdy neroztiahnuté do širokého úsmevu veľa vypovedajú o Amyinej povahe. Tvár zakončuje špicatá brada.
Srdcovitú tvár lemujú pramienky veľmi svetlých až bielych vlasov, voľne dopadajúcich na chrbát. Nosí ich vždy rozpustené, so zapletenými rastlinkami v nich.
Ako dieťa bola Amya vždy spoločenská a priateľská, extrovert a vtipkár. Vtedy ešte jej obrazy boli namaľované svetlými farbami. Vždy so všetkými vychádzala, málo kedy sa hádala, vždy pokojne povedala svoj názor. Svojimi vtipmi vedela rozosmiať aj najsmutnejšieho človeka. Ona sama sa smiala v jednom kuse. Naopak bola i dosť sebecká, a práve táto vlastnosť ako jediná jej ostala doteraz.
Po smrti otca a vypálení dedinky kde bývali sa stala úplne inou osobnosťou. Utiahla sa do seba, stala sa nedôverčivou a držala si odstup. I keď pochopila, že bez pomoci iných sa prežiť nedá, berie to tak, že ona pomôže im, oni na oplátku jej a koniec. Žiadne zbližovanie, žiadne vzťahy. Na jej tvári už nevidno úsmev. Už nevtipkuje, nerada vedie dlhé rozhovory, aj za cenu že rozhovory ukončí hádkou. Naučila sa že bližšie vzťahy prinesú iba smútok, keď skončia. Toto platí iba u ľudí, so zvieratami vychádza úplne inak – miluje ich. Najviac zo všetkých zvierat má rada mačky, inteligentné a elegantné.
Napriek jej povahe sa možno raz nájde niekto komu otvorí srdce a kto čiastočne vráti „starú“ Amyu.
Modro-zelené oči zdedila po mame, špicatý nos zase po otcovi. Nad nedôverčivo prižmúrenými očami sa nachádza takmer vždy zamračené obočie. Ako aj oči a obočie, aj drobné pery nikdy neroztiahnuté do širokého úsmevu veľa vypovedajú o Amyinej povahe. Tvár zakončuje špicatá brada.
Srdcovitú tvár lemujú pramienky veľmi svetlých až bielych vlasov, voľne dopadajúcich na chrbát. Nosí ich vždy rozpustené, so zapletenými rastlinkami v nich.
Ako dieťa bola Amya vždy spoločenská a priateľská, extrovert a vtipkár. Vtedy ešte jej obrazy boli namaľované svetlými farbami. Vždy so všetkými vychádzala, málo kedy sa hádala, vždy pokojne povedala svoj názor. Svojimi vtipmi vedela rozosmiať aj najsmutnejšieho človeka. Ona sama sa smiala v jednom kuse. Naopak bola i dosť sebecká, a práve táto vlastnosť ako jediná jej ostala doteraz.
Po smrti otca a vypálení dedinky kde bývali sa stala úplne inou osobnosťou. Utiahla sa do seba, stala sa nedôverčivou a držala si odstup. I keď pochopila, že bez pomoci iných sa prežiť nedá, berie to tak, že ona pomôže im, oni na oplátku jej a koniec. Žiadne zbližovanie, žiadne vzťahy. Na jej tvári už nevidno úsmev. Už nevtipkuje, nerada vedie dlhé rozhovory, aj za cenu že rozhovory ukončí hádkou. Naučila sa že bližšie vzťahy prinesú iba smútok, keď skončia. Toto platí iba u ľudí, so zvieratami vychádza úplne inak – miluje ich. Najviac zo všetkých zvierat má rada mačky, inteligentné a elegantné.
Napriek jej povahe sa možno raz nájde niekto komu otvorí srdce a kto čiastočne vráti „starú“ Amyu.