Phasma Ayala Everett, Hrdina hvozdu
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Phasma je celkom zdravá
Zranenia | Phasma nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 3 | všetky
Životopis | pôvod: 2
Phasma vyrastala v najzablšenejšej uličke vo Feu, plnej potkanov a kriminálnikov. Jej rodičia nemali práve najlepšiu povesť a keď mala sotva štyri roky, odviedli ich vojaci. Phasma sa tak ocitla na ulici, celkom sama čelila všetkým nástrahám hlavného mesta Iskadrie. Začala sa živiť zlodejstvom, no veľmi jej to nešlo. Hoci bola ako dieťa drobná a vychudnutá, jej biele vlasy pútali pozornosť. V siedmich rokoch si preto svoje vlasy ostrihala a za vyžobrané peniaze si kúpila prederavený čierny plášť s kapucňou. Občas si niečo uchmatnúť z trhoviska však nebol najlepší spôsob obživy a Phasma bola počas jedného dlhého obdobia, keď šli obchody zle a trhy boli celkom prázdne, na pokraji síl.
Zachránili ju dvaja ľudia - nočná elfka Thaylla a Gerog, napreslávenejší pašerák a zločinec vo Feu. Keď sa Phasma dala do poriadku, začala pre Geroga pracovať ako špeh. Mala na starosti odpočúvať tajné rozhovory Gerogových rivalov. Šlo jej to dobre, keďže mala dobrú pamäť a Gerog sa na ňu začal spoliehať ako na jednu z jeho najlepších ľudí. Thaylla ju zas učila lukostreľbe a boju s dýkami. Postupom času bola Phasmina reputácia čoraz vyššia a hoci mala sotva štrnásť, väčšina Gerogových ľudí ju začala uznávať. Z obyčajného špeha sa vypracovala na úspešného pašeráka a neskôr na jednu z Gerogových stráží.
Jej život bol úžasný - už si takmer nepamätala časy, keď sa ako malé dieťa skrývala pred dažďom v pochybnej krčme a zomierala od hladu, teraz tu boli len peniaze, sláva a zábava. Bola takmer tak vysoko, ako samotný Gerog, ktorý si za svoje peniaze mohol dovoliť čokoľvek, čo chcel. Predsa však míňal len málo, bol totiž posadnutý tým zlatým kovom, čo sa mu hromadil v truhliciach.
Phasma to brala na ľahkú váhu, keďže ju platil relatívne dobre. Mala tiež mnoho priateľov - väčšinou pašerákov, žoldnierov a zlodejov, medzi inými aj Thayllu. Veľa sa rozprávali, niekedy aj dlho do noci. Thaylla jej rozprávala o tom, ako sa pred niekoľkými rokmi vydala pašovať s karavanou Púštneho ľudu magické kamene do Erodenu a stretla muža, čo vedel spievať krajšie než hocikto iný. Zamilovala sa doňho a mala s ním dieťa, dcéru menom Dhakarhys, ktorú bola nútená opustiť.
Phasma ju nechápala. Vyrastala vo svete, kde bolo hlavnou motiváciou človeka prežiť do ďalšieho rána a medzitým si niečo zarobiť a užiť si. Láska jej bola úplne neznáma, preto vtedy len prikývla hlavou a nechala to plávať.
Na druhý deň sa Phasma zobudila na dym. Gerogovo sídlo horelo. Phasme bolo jasné, že sa cez obranu podarilo preniknúť nejakému z jeho rivalov, vlastne celkom vedela, o koho ide.
Volal sa Mal a bol to ten najdesivejší človek, akého kedy videla. Už ako malá z neho mala strach a ako rástla a začala chápať, čo znamená krvavý obchod, strach sa zväčšoval.
Mal patril medzi obchodníkov s ľuďmi. Gerog nikdy s ľuďmi neobchodoval, vraj by sa naňho preto nahnevali bohovia, no Mal sa zrejme hnevu bohov nebál. Mal bol tiež Gerogovým najväčším rivalom. Závidel mu jeho zlato.
Zlato je vždy ten problém.
Mal a jeho platení žoldnieri vtrhli do Gerogovho sídla a celkom ho vyrabovali. Brali zajatcov, ktorých by mohli predať do otroctva. Phasma sa snažila brániť, no na štyroch Malových mužov nestačila. Odvliekli ju.
Nechceli ju však predať. Gerog mal totiž mnoho skrýš vzácneho tovaru (väčšinou sa jednalo o Magické kamene) a keďže si radšej siahol na život, ako by mal podstúpiť vypočúvanie, bola Phasma jedinou možnosťou, ako zistiť, kde sa skrýše nachádzali.
Samozrejme, že to nevedela. Gerog to nikdy nikomu nepovedal, vedel to len on sám. No Phasma vedela, že keby sa priznala, zabili by ju, preto mlčala. Trčala vo väzení Geroga niekoľko mesiacov, kým neprišli priatelia Geroga, ktorí ho chceli pomstiť a neoslobodili ju. Zajali Mala a Phasma mala dovolené potrestať ho za všetko, čo v živote spravil. Neváhala ani chvíľu, presne vedela, čo s ním spraví. Prinútila ho trpieť rovnako, ako trpela ona, a potom ukončila jeho mizerný život.
Ľudia ju kvôli tomu krutému činu začali rešpektovať a Phasma sa začala živiť ako žoldnierka. Používala “umelecké” meno Ayala a väčšinu času nosila tmavý plášť s kapucňou, masku a brnenie, preto nikto, kto si objednal niekoho smrť nevidel jej tvár.
Zobrala hocakú prácu, ak bola dobre platená a neodporovala až príliš ruinám jej morálnych zásad. Postupne sa meno Ayala stalo synonymom slova spravodlivosť, keďže Phasma likvidovala postupne všetkých pašerákov a zločincov vo Feu. Prostý, chudobný ľud, ktorý sa často stával obeťami kriminálnikov ju začal pomaly považovať za svoj symbol a našla sa hŕstka rebelov, odhodlaná všetku kriminalitu z mesta vykynožiť.
Phasma si takmer neuvedomovala, čím sa stala. Stále sa vnímala len ako žoldnierku. Jej práca bola jej živobytím.
Tiež pomaly pátrala po Thaylle - keďže sa nedozvedela, čo sa s ňou po prepade Gerogovho paláca vlastne stalo. Dúfala, že je nažive, keďže bola jediným človekom, ktorého by mohla nazvať svojou matkou.
Nebola však nikde k nájdeniu.
Ubehlo pár ďalších mesiacov a Phasmu a niekoľko ďalších neslávne známych žoldnierov si dal predvolať kráľ. Sľúbil veľkú odmenu, preto si Phasma zaumienila, že to stojí za risk. Kráľ dal žoldnierom za úlohu zlikvidovať svoju bývalú služobníčku - Dhakarhys Avandu.
Phasme prišlo to meno povedomé, no ani za svet si nevedela spomenúť, o koho sa jedná. Kráľ povedal, že ide o vrahyňu, ktorá opitá zabila jeho najlepších mužov a utiekla do Ashenlandu. Phasma sa rozhodla vystopovať ju a doniesť kráľovi jej hlavu, keďže to je práca ako každá iná a zabiť vraha nie je zločin.
Nie všetko však vyšlo podľa jej predstáv...
Zachránili ju dvaja ľudia - nočná elfka Thaylla a Gerog, napreslávenejší pašerák a zločinec vo Feu. Keď sa Phasma dala do poriadku, začala pre Geroga pracovať ako špeh. Mala na starosti odpočúvať tajné rozhovory Gerogových rivalov. Šlo jej to dobre, keďže mala dobrú pamäť a Gerog sa na ňu začal spoliehať ako na jednu z jeho najlepších ľudí. Thaylla ju zas učila lukostreľbe a boju s dýkami. Postupom času bola Phasmina reputácia čoraz vyššia a hoci mala sotva štrnásť, väčšina Gerogových ľudí ju začala uznávať. Z obyčajného špeha sa vypracovala na úspešného pašeráka a neskôr na jednu z Gerogových stráží.
Jej život bol úžasný - už si takmer nepamätala časy, keď sa ako malé dieťa skrývala pred dažďom v pochybnej krčme a zomierala od hladu, teraz tu boli len peniaze, sláva a zábava. Bola takmer tak vysoko, ako samotný Gerog, ktorý si za svoje peniaze mohol dovoliť čokoľvek, čo chcel. Predsa však míňal len málo, bol totiž posadnutý tým zlatým kovom, čo sa mu hromadil v truhliciach.
Phasma to brala na ľahkú váhu, keďže ju platil relatívne dobre. Mala tiež mnoho priateľov - väčšinou pašerákov, žoldnierov a zlodejov, medzi inými aj Thayllu. Veľa sa rozprávali, niekedy aj dlho do noci. Thaylla jej rozprávala o tom, ako sa pred niekoľkými rokmi vydala pašovať s karavanou Púštneho ľudu magické kamene do Erodenu a stretla muža, čo vedel spievať krajšie než hocikto iný. Zamilovala sa doňho a mala s ním dieťa, dcéru menom Dhakarhys, ktorú bola nútená opustiť.
Phasma ju nechápala. Vyrastala vo svete, kde bolo hlavnou motiváciou človeka prežiť do ďalšieho rána a medzitým si niečo zarobiť a užiť si. Láska jej bola úplne neznáma, preto vtedy len prikývla hlavou a nechala to plávať.
Na druhý deň sa Phasma zobudila na dym. Gerogovo sídlo horelo. Phasme bolo jasné, že sa cez obranu podarilo preniknúť nejakému z jeho rivalov, vlastne celkom vedela, o koho ide.
Volal sa Mal a bol to ten najdesivejší človek, akého kedy videla. Už ako malá z neho mala strach a ako rástla a začala chápať, čo znamená krvavý obchod, strach sa zväčšoval.
Mal patril medzi obchodníkov s ľuďmi. Gerog nikdy s ľuďmi neobchodoval, vraj by sa naňho preto nahnevali bohovia, no Mal sa zrejme hnevu bohov nebál. Mal bol tiež Gerogovým najväčším rivalom. Závidel mu jeho zlato.
Zlato je vždy ten problém.
Mal a jeho platení žoldnieri vtrhli do Gerogovho sídla a celkom ho vyrabovali. Brali zajatcov, ktorých by mohli predať do otroctva. Phasma sa snažila brániť, no na štyroch Malových mužov nestačila. Odvliekli ju.
Nechceli ju však predať. Gerog mal totiž mnoho skrýš vzácneho tovaru (väčšinou sa jednalo o Magické kamene) a keďže si radšej siahol na život, ako by mal podstúpiť vypočúvanie, bola Phasma jedinou možnosťou, ako zistiť, kde sa skrýše nachádzali.
Samozrejme, že to nevedela. Gerog to nikdy nikomu nepovedal, vedel to len on sám. No Phasma vedela, že keby sa priznala, zabili by ju, preto mlčala. Trčala vo väzení Geroga niekoľko mesiacov, kým neprišli priatelia Geroga, ktorí ho chceli pomstiť a neoslobodili ju. Zajali Mala a Phasma mala dovolené potrestať ho za všetko, čo v živote spravil. Neváhala ani chvíľu, presne vedela, čo s ním spraví. Prinútila ho trpieť rovnako, ako trpela ona, a potom ukončila jeho mizerný život.
Ľudia ju kvôli tomu krutému činu začali rešpektovať a Phasma sa začala živiť ako žoldnierka. Používala “umelecké” meno Ayala a väčšinu času nosila tmavý plášť s kapucňou, masku a brnenie, preto nikto, kto si objednal niekoho smrť nevidel jej tvár.
Zobrala hocakú prácu, ak bola dobre platená a neodporovala až príliš ruinám jej morálnych zásad. Postupne sa meno Ayala stalo synonymom slova spravodlivosť, keďže Phasma likvidovala postupne všetkých pašerákov a zločincov vo Feu. Prostý, chudobný ľud, ktorý sa často stával obeťami kriminálnikov ju začal pomaly považovať za svoj symbol a našla sa hŕstka rebelov, odhodlaná všetku kriminalitu z mesta vykynožiť.
Phasma si takmer neuvedomovala, čím sa stala. Stále sa vnímala len ako žoldnierku. Jej práca bola jej živobytím.
Tiež pomaly pátrala po Thaylle - keďže sa nedozvedela, čo sa s ňou po prepade Gerogovho paláca vlastne stalo. Dúfala, že je nažive, keďže bola jediným človekom, ktorého by mohla nazvať svojou matkou.
Nebola však nikde k nájdeniu.
Ubehlo pár ďalších mesiacov a Phasmu a niekoľko ďalších neslávne známych žoldnierov si dal predvolať kráľ. Sľúbil veľkú odmenu, preto si Phasma zaumienila, že to stojí za risk. Kráľ dal žoldnierom za úlohu zlikvidovať svoju bývalú služobníčku - Dhakarhys Avandu.
Phasme prišlo to meno povedomé, no ani za svet si nevedela spomenúť, o koho sa jedná. Kráľ povedal, že ide o vrahyňu, ktorá opitá zabila jeho najlepších mužov a utiekla do Ashenlandu. Phasma sa rozhodla vystopovať ju a doniesť kráľovi jej hlavu, keďže to je práca ako každá iná a zabiť vraha nie je zločin.
Nie všetko však vyšlo podľa jej predstáv...
Opis postavy |
Phasma nemá typickú stavbu tela žoldnierky - je nízka, meria len niečo viac ako 160 centimetrov. Nedostatok telesnej sily vyvažuje mrštnosťou a rýchlosťou, no väčšinu času sa spolieha na svoje zbrane. Bez nich je v boji telo na telo takmer bezmocná. Jej pokožka je vďaka tomu, že skoro celý svoj život strávila vo Feu, mierne opálená, čo však môže nasvedčovať tomu, že má v sebe krv Felinov. Na to poukazujú aj jej tmavohnedé oči ohraničené hustými tmavými mihalnicami. Jej vlasy naopak takmer kričia, že má v sebe aj niečo zo Snežného elfa. Sú biele a siahajú jej asi pod lopatky. Väčšinu času ich má zapletené v mnohých tenkých vrkôčikoch a zviazané do vysokého konského chvosta. Pôsobí dosť neprívetivo, či už za to môžu ostré črty jej tváre, alebo jazva, čo sa jej tiahne cez líce.
Charakterovo je to s ňou ťažké, ba až pekelne komplikované. Kvôli tomu, že dlhý čas nosila masku, takmer zabudla na človeka, ktorý sa skrýva pod ňou - na vysmiatu, sarkastickú Phasmu, ktorá sa rada zhovára s vojakmi a okamžite sa nadchne aj pre tie najmenšie detaily. Akoby bola jej osobnosť rozdelená na dve časti, na svetlú, a temnú stránku. Jej temná stránka skrýva nedôverčivosť, nevrlosť a chladnú ľahostajnosť. Nie je ľahké naštvať ju - ale pokiaľ viete, na akú strunu udrieť... Nedá sa povedať, že by bola krutá - vlastne neznáša ubližovanie a smrť, pokiaľ sa jedná o nevinných, bezbranných ľudí. Verí, že každý človek má svoju cenu a aj ten najnižšie postavený človek nie je nahraditeľný. Väčšinu ľudí jej empatia prekvapuje. Prvadupovediac, Phasma niekedy prekvapuje samú seba. Je naozaj veľmi emončne založený človek - dokáže milovať celým srdcom a nenávidí každým kúskom jej “ja”. Snaží sa však svoj hnev ovládať, pretože patrí k ľuďom, ktorých hnev oslabuje. Preto občas medituje - nie tak často ako ostatní Endiránci, no dostatočne na to, aby jej to vyčistilo hlavu.
Čo sa týka jej vzťahov k ostatným ľuďom, voči tým, ktorým neverí, je dosť odmeraná. Musí človeku dôverovať, aby si ho pripustila bližšie k telu. Za tých, čo sa stanú jej priateľmi je potom ochotná aj dať ruku do ohňa. Phasma je v spoločnosti neznámych ľudí obrovským introvertom, no medzi svojimi je večne vyškerená. Odmieta si to priznať ale na ostatných jej záleží. Má tiež výborné vodcovské schopnosti a dokáže celkom dobre plánovať, čo sa jej hlavne pri väčších akciách vždy vyplatí.
Jej vzťah ku sebe samej by sa dal popísať ako dosť výbušný. Sú okamihy kedy sa neznáša, ale aj okamihy, kedy sa ľutuje. Niekedy to na ňu príde, potrebuje sa niekde schúliť a vyplakať sa. Nikdy však neplače pred ostatnými. Nechce vyzerať slabá. Na ostatných pôsobí drsne, no vnútri je celkom zlomená. Nie vždy bola taká - dáva to za vinu niekoľkomesačnému pobytu v tmavej cele, kam ju Mal zavrel. Niektorí ľudia si myslia, že tam načisto zošalela, no pravdou je, že sa jej tam len otvorili oči. Po prvýkrát videla svet taký, aký naozaj je - plný svinstva, zla a nástrah. Rozhodla sa skúsiť niečo zmeniť - a vtedy sa z nej stala Ayala, záhadná žoldnierka, symbol rebelov.
Phasma sa skrátka snaží niečím naozaj prispieť. Nie vždy sú jej spôsoby mierumilovné a nie vždy spraví správnu vec, no snaží sa.
Je si vedomá toho, že jej práca je riskantná. Že môže kedykoľvek zomrieť, pretože nikto nie je nesmrteľný. No žije v prítomnosti. Snaží sa zabudnúť na minulosť a dúfa, že budúcnosť prinesie niečo lepšie.
Charakterovo je to s ňou ťažké, ba až pekelne komplikované. Kvôli tomu, že dlhý čas nosila masku, takmer zabudla na človeka, ktorý sa skrýva pod ňou - na vysmiatu, sarkastickú Phasmu, ktorá sa rada zhovára s vojakmi a okamžite sa nadchne aj pre tie najmenšie detaily. Akoby bola jej osobnosť rozdelená na dve časti, na svetlú, a temnú stránku. Jej temná stránka skrýva nedôverčivosť, nevrlosť a chladnú ľahostajnosť. Nie je ľahké naštvať ju - ale pokiaľ viete, na akú strunu udrieť... Nedá sa povedať, že by bola krutá - vlastne neznáša ubližovanie a smrť, pokiaľ sa jedná o nevinných, bezbranných ľudí. Verí, že každý človek má svoju cenu a aj ten najnižšie postavený človek nie je nahraditeľný. Väčšinu ľudí jej empatia prekvapuje. Prvadupovediac, Phasma niekedy prekvapuje samú seba. Je naozaj veľmi emončne založený človek - dokáže milovať celým srdcom a nenávidí každým kúskom jej “ja”. Snaží sa však svoj hnev ovládať, pretože patrí k ľuďom, ktorých hnev oslabuje. Preto občas medituje - nie tak často ako ostatní Endiránci, no dostatočne na to, aby jej to vyčistilo hlavu.
Čo sa týka jej vzťahov k ostatným ľuďom, voči tým, ktorým neverí, je dosť odmeraná. Musí človeku dôverovať, aby si ho pripustila bližšie k telu. Za tých, čo sa stanú jej priateľmi je potom ochotná aj dať ruku do ohňa. Phasma je v spoločnosti neznámych ľudí obrovským introvertom, no medzi svojimi je večne vyškerená. Odmieta si to priznať ale na ostatných jej záleží. Má tiež výborné vodcovské schopnosti a dokáže celkom dobre plánovať, čo sa jej hlavne pri väčších akciách vždy vyplatí.
Jej vzťah ku sebe samej by sa dal popísať ako dosť výbušný. Sú okamihy kedy sa neznáša, ale aj okamihy, kedy sa ľutuje. Niekedy to na ňu príde, potrebuje sa niekde schúliť a vyplakať sa. Nikdy však neplače pred ostatnými. Nechce vyzerať slabá. Na ostatných pôsobí drsne, no vnútri je celkom zlomená. Nie vždy bola taká - dáva to za vinu niekoľkomesačnému pobytu v tmavej cele, kam ju Mal zavrel. Niektorí ľudia si myslia, že tam načisto zošalela, no pravdou je, že sa jej tam len otvorili oči. Po prvýkrát videla svet taký, aký naozaj je - plný svinstva, zla a nástrah. Rozhodla sa skúsiť niečo zmeniť - a vtedy sa z nej stala Ayala, záhadná žoldnierka, symbol rebelov.
Phasma sa skrátka snaží niečím naozaj prispieť. Nie vždy sú jej spôsoby mierumilovné a nie vždy spraví správnu vec, no snaží sa.
Je si vedomá toho, že jej práca je riskantná. Že môže kedykoľvek zomrieť, pretože nikto nie je nesmrteľný. No žije v prítomnosti. Snaží sa zabudnúť na minulosť a dúfa, že budúcnosť prinesie niečo lepšie.