Amelyn Montand
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Amelyn je celkom zdravá
Zranenia | Amelyn nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 0 | všetky
DomPokiaľ chceš, môžeš si v jednom z hostincov prenajať izbu [ak teda nechceš bývať pod mostom] |
Jazdecké zvieraDostupné jazdecké zvieratá na predaj nájdeš v stajniach |
Životopis | pôvod: 2
Narodila sa v Erodene, v chudobnej rodine. Mala veľa súrodencov, takže rodičia nemali čas sa jej dostatočne venovať alebo zaujímať sa o jej problémy. Otec bol prísny, nebol však krutý. Domov chodil neskoro, preto ho Amelyn často nevídala. Keď však prišiel, muselo byť všetko tak, ako rozkázal. Názory jeho rodiny ho nezaujímali. Mama mala vždy veľa práce. Častokrát všetko nestíhala, preto bola Amelyn považovaná za ďalšiu pracovnú silu. Už ako desaťročná sa musela vedieť postarať nie len o seba, ale aj o svojich súrodencov.
Čím však bola Amelyn staršia, tým si začala uvedomovať, že takto to ďalej nepôjde. Každý deň jej pripadal rovnaký. Bola často sama. Nikto sa nezaujímal o jej city. Preto neraz odišla do lesa. Bola tam hodiny, pretože len tam našla pokoj. Mnoho ráz stretla svorku vlkov. Najprv sa jej vyhýbala, ale časom už nemala problém sa k nej priblížiť. Konečne mohla byť tam, kde je rada.
Zurčanie potoka. Šum stromov. Krákanie havranov. Zavýjanie vlkov. Nejeden raz musela toto všetko opustiť. A ísť domov, aj keď ona by to domovom nenazývala. Ale prečo? Prečo sa tam stále vracala? Stále ju napadala tá istá myšlienka. Chcela utiecť. Utiecť ďaleko, tam kde by ju nikto nepoznal, tam kde by mohla byť konečne slobodná. Ale potom si spomenula na svoju rodinu. Nemohla to urobiť.
Ako šestnásť ročná začala trénovať. Bola silná. Silná duševne i telesne. Venovala sa najmä lukostreľbe, pretože luk sa dal v dedine ľahko zohnať. Les ju naučil všetko, čo potrebovala. Vedela rozoznávať byliny a ich účinky. Pozorovanie vlkov jej pomohlo v loveckej stratégii. Zlepšila si orientáciu. Bola pripravená. Niečo ju však stále ťahalo späť. Jej rodina. Nemali na ňu čas, ale ona im to nemohla vyčítať. Potrebovali ju, nie však ju, iba jej každodennú pomoc. Odíde. Bude to tak lepšie pre ňu aj pre jej rodinu. Bola rozhodnutá. Ako každý večer, opäť išla do lesa. Už sa však nevrátila. Šla ďalej a ďalej až došla na miesto, odkiaľ mohla poslednýkrát vidieť svoju dedinu. Miesto kde vyrastala. Do očí sa jej tisli slzy. Odvrátila zrak a vydala sa po ceste, ktorá ju mala priviesť do Ashenlandu. Do novej krajiny, kde mal začať jej nový život.
Čím však bola Amelyn staršia, tým si začala uvedomovať, že takto to ďalej nepôjde. Každý deň jej pripadal rovnaký. Bola často sama. Nikto sa nezaujímal o jej city. Preto neraz odišla do lesa. Bola tam hodiny, pretože len tam našla pokoj. Mnoho ráz stretla svorku vlkov. Najprv sa jej vyhýbala, ale časom už nemala problém sa k nej priblížiť. Konečne mohla byť tam, kde je rada.
Zurčanie potoka. Šum stromov. Krákanie havranov. Zavýjanie vlkov. Nejeden raz musela toto všetko opustiť. A ísť domov, aj keď ona by to domovom nenazývala. Ale prečo? Prečo sa tam stále vracala? Stále ju napadala tá istá myšlienka. Chcela utiecť. Utiecť ďaleko, tam kde by ju nikto nepoznal, tam kde by mohla byť konečne slobodná. Ale potom si spomenula na svoju rodinu. Nemohla to urobiť.
Ako šestnásť ročná začala trénovať. Bola silná. Silná duševne i telesne. Venovala sa najmä lukostreľbe, pretože luk sa dal v dedine ľahko zohnať. Les ju naučil všetko, čo potrebovala. Vedela rozoznávať byliny a ich účinky. Pozorovanie vlkov jej pomohlo v loveckej stratégii. Zlepšila si orientáciu. Bola pripravená. Niečo ju však stále ťahalo späť. Jej rodina. Nemali na ňu čas, ale ona im to nemohla vyčítať. Potrebovali ju, nie však ju, iba jej každodennú pomoc. Odíde. Bude to tak lepšie pre ňu aj pre jej rodinu. Bola rozhodnutá. Ako každý večer, opäť išla do lesa. Už sa však nevrátila. Šla ďalej a ďalej až došla na miesto, odkiaľ mohla poslednýkrát vidieť svoju dedinu. Miesto kde vyrastala. Do očí sa jej tisli slzy. Odvrátila zrak a vydala sa po ceste, ktorá ju mala priviesť do Ashenlandu. Do novej krajiny, kde mal začať jej nový život.
Opis postavy |
Amelyn má nízku postavu, preto sa pri boji vyznačuje mrštnosťou, obratnosťou a rýchlou reakciou. Je taktiež dosť štíhla, keďže jej rodina často nemala dostatok jedla. Má bledú tvár, na ktorej dominujú malé krvavo červené pery. Jej sivé a prenikavé oči vyzerajú chladne a sú často plné smútku a nenávisti. Najzaujímavejšie sú však jej veľmi dlhé čierne vlasy, pretože sú netypické pre Vlčí ľud. Nikdy si ich nezapletá. Je vždy oblečená v sivom alebo bielom, aby mohla splynúť s prostredím. Nesmie chýbať plášť. Vždy so sebou nosí nejakú zbraň, najčastejšie luk so šípmi a dýku, ktorú má vždy ukrytú. Miluje zimu, samotu a čas strávený v lese. Rada skúma svoje okolie a chodí na dlhé výpravy. Nebráni sa žiadnym dobrodružstvám či bitkám. Dokáže nemilosrdne zabíjať. Nenávidí ľudí, ktorý sa správajú namyslene alebo sa cítia byť viac než ostatní. Nerešpektuje príkazy, pokiaľ sa jej nepozdávajú a je jej jedno, kto ich udelil. Vďaka svojej inteligentnosti si u ľudí dokáže získať rešpekt. Je tvrdohlavá, pretože na to zatiaľ nedoplatila. Nikdy nevyjadruje svoje city - nepovažuje to za dôležité. Neusmieva sa a preto pôsobí neutrálne. Tiež je ťažké si získať jej dôveru. Je však úprimná a nemá problém povedať to, čo si myslí, aj keď by to mohlo niekoho uraziť. Pri hádke má vždy posledné slovo. Na prvý pohľad pôsobí chladne a kruto. Nie je tomu tak, pokiaľ ju dobre spoznáte a strávite s ňou dlhší čas. Je zodpovedná a dá sa na ňu spoľahnúť.