Amber de Pluvio
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Amber je celkom zdravá
Zranenia | Amber nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 0 | všetky
DomPokiaľ chceš, môžeš si v jednom z hostincov prenajať izbu [ak teda nechceš bývať pod mostom] |
Jazdecké zvieraDostupné jazdecké zvieratá na predaj nájdeš v stajniach |
Životopis | pôvod: 1
Amber prvýkrát otvorila oči v drobnej schátranej chalúpke na okraji lesa. Bola vzorné a milé dieťa, ktoré neváhalo pomôcť s chodom domácnosti. Vychovávali ju jej milujúci rodičia spolu so štyrmi staršími súrodencami a keď sa narodili ďalší, s láskou sa naoplátku staralo ona o nich. Obzvlášť si obľúbila svojho malého bračeka Raida. Boli si v mnohom podobní a zniesli by si vzájomne modré z neba. Zastávali sa jeden druhého, viedli obsiahle rozhovory, kradli susedom plody z ovocných stromov a vydávali sa na dobrodružné výpravy do lesa. Nie raz sa stalo, že sa zatúlali priďaleko a vrátili sa dolámaní, odretí, so škŕkajúcim bruchom a prechladnutím. Nikdy sa ale neprestali usmievať.
Idylický život sa avšak po určitom čase nepekne zvrtol. Už nežili skromne, ale vo zväzujúcej chudobe a hoci si každý privyrábal, kde sa dalo, ani to zdanlivo nestačilo. Rodičia sa začali hádať a deti často trávili večery túliace sa k sebe v izbe, naslúchajúc nadávkam na stranu kráľa. Napätie sa každým dňom stupňovalo a pre Amber sa stalo utrpením. Nikdy totiž nebola tak úplne psychicky stabilná. Jediný, kto ju podržal, bol Raido. Aspoň preňho sa pokúsila nevzdávať.
Bola to ona, ktorá ako jedna z prvých uvidela podozrivý pochod rázne kráčajúci smerom k ich dedine. Uháňala dokov, čo jej sily stačili, aby varovala rodičov. No potom... už si spomína len na bolesť, krv, krik & stuhnuté telá svojich priateľov a susedov povaľujúce sa na zemi. Niektorí ušli. Vedela - videla - ale, že väčšina nie.
Ani jej brat neušiel. Neunikol. Nebola tam preňho.
S týmto uvedomením a páliacimi slzami v očiach sa jej - už si ani nespomína, ako - podarilo vyplížiť ďaleko z dosahu vojska. Veľká krvavá rana v bruchu jej odporne páchla a uberala ju o sily. Bez jedinej myšlienky naviac upadla do bezvedomia...
Keď sa prebudila, neležala už v tráve a nemala nad hlavou koruny stromov, kdeže. Bola v akejsi neznámej budove, bezpečne uložená na lehátku. Stará žena prikladala polienka do krbu a keď započula jej tlmený bolestný vzdych, obrátila k nej prívetivú tvár.
"Vitaj v Alevale."
Idylický život sa avšak po určitom čase nepekne zvrtol. Už nežili skromne, ale vo zväzujúcej chudobe a hoci si každý privyrábal, kde sa dalo, ani to zdanlivo nestačilo. Rodičia sa začali hádať a deti často trávili večery túliace sa k sebe v izbe, naslúchajúc nadávkam na stranu kráľa. Napätie sa každým dňom stupňovalo a pre Amber sa stalo utrpením. Nikdy totiž nebola tak úplne psychicky stabilná. Jediný, kto ju podržal, bol Raido. Aspoň preňho sa pokúsila nevzdávať.
Bola to ona, ktorá ako jedna z prvých uvidela podozrivý pochod rázne kráčajúci smerom k ich dedine. Uháňala dokov, čo jej sily stačili, aby varovala rodičov. No potom... už si spomína len na bolesť, krv, krik & stuhnuté telá svojich priateľov a susedov povaľujúce sa na zemi. Niektorí ušli. Vedela - videla - ale, že väčšina nie.
Ani jej brat neušiel. Neunikol. Nebola tam preňho.
S týmto uvedomením a páliacimi slzami v očiach sa jej - už si ani nespomína, ako - podarilo vyplížiť ďaleko z dosahu vojska. Veľká krvavá rana v bruchu jej odporne páchla a uberala ju o sily. Bez jedinej myšlienky naviac upadla do bezvedomia...
Keď sa prebudila, neležala už v tráve a nemala nad hlavou koruny stromov, kdeže. Bola v akejsi neznámej budove, bezpečne uložená na lehátku. Stará žena prikladala polienka do krbu a keď započula jej tlmený bolestný vzdych, obrátila k nej prívetivú tvár.
"Vitaj v Alevale."
Opis postavy |
Amber už odjakživa trávi viac času v lese so zvieratami, než s inými príslušníkmi svojho druhu. Spieva si tam, tancuje, premýšľa o živote, zbližuje sa so zvieratami a pomáha tým, ktoré sú zranené. Je to jej domov a keby sa ho mala vzdať, už by nežila - len prežívala, a chradla ako utrhnutý kvet vo váze (tento zvyk darovávania odrezaných rastlín mimochodom z duše nenávidí). Ľuďom a ďalším ne-zvieracím rasám sa vyhýba, bojí sa ich a len ťažko sa v ich prítomnosti úplne uvoľní. Keby sa to ale niekomu podarilo, uvidel by jedinečnú a fascinujúcu osobnosť, v ktorej sa prelína naivné optimistické dievčatko so zlomenou múdrou ženou. Okrem svojej opatrnosti sa vyznačuje aj zápalom pre vec, ochotou pomôcť, jemnosťou či zmyslom pre humor. Medzi jej koníčky patria mimo zvierat a prírody lukostreľba (avšak iba na neživé terče, zvieratá už od mala nekonzumuje, čo jej síce sťažuje život, ale psychicky by to neuniesla), prirodzená jazda na koni, putovanie, básnenie, rozprávanie príbehov, príprava jedla a upratovanie. Je to perfekcionista a minimalista, rada sa piplá s ručnými prácami a buduje si svoj svet - život. Obľubuje taktiež trávenie času melancholickými prechádzkami v daždi a vetre (čím silnejší vietor, tým je veselejšia a šťastnejšia!), kedy spomína na svoju minulosť. Nedokázala by žiť bez maličkostí, práve tie ju totiž robia šťastnou a udržujú nažive.