Tianna Murghaile
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Tianna je celkom zdravá
Zranenia | Tianna nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 3 | všetky
Životopis | pôvod: 2
V Tianniej krvi sa mieša nespútanosť snežných elfov spolu s mágiou tých nočných. Avšak ona sa vždy prikláňala ku snežnej stránke svojho ‚ja‘. Túžila po voľnom živote plného dobrodružstva, čo jej zalesnená príroda jej domova – Erodenu – neustále ponúkala. Vždy, keď sa jej niečo nemilé prihodilo – zväčša to boli práve narážky na jej rasu, nepozorovane sa vytratila z domu. Útechou jej bol pokoj prízemnej hmly, nezameniteľná vôňa machu i občasné zašušťanie zveri vo všadeprítomných kríkoch. Často si so sebou brávala luk, ktorý sa učila používať, aj keď jej to samej veľmi nešlo. Fascinovali ju takisto meče, no jej otec, i keď bol rytier, len nerád videl chladnú oceľovú zbraň v rukách jeho dcéry.
Raz, keď mestom prechádzal akýsi útvar potulných čarodejov, Tianna nechtiac v zápale hry vbehla jednému z mágov do cesty. Takmer ho zhodila na zem, no ku podivu sa na ňu usmial. Začal recitovať akési zaklínadlo a zrazu sa všetko okolo malého dievčatka zmenilo. Keď mág videl iskričky nadšenia v Tianniných očiach, povedal jej, že ide o ovplyvňovacie kúzla, kúzla, ktoré menia realitu. Odvtedy Tia nepochybovala o jej budúcom zameraní. Prebudilo sa v nej nadšenie pre mágiu, ktoré zdedila po modrej rase svojej matky. Postupne rástla, učila sa a jej život vôbec nebol zlý. Až do toho osudného dňa, keď jej domov, mierumilovné mestečko, nenavštívili vojaci. Stále má pred očami tú spúšť, ktorú po sebe zanechali. Jej matka zomrela a otec pochopil, že bude musieť čoskoro Eroden brániť a duchaprítomne vysadil svoju jedinú dcéru na grošovaného koňa a spolu s pár ženami a deťmi ju poslal do Ashenlandu.
Silou vôle sa snažila udržať na koni a po pár dňoch cesty zistila, že i keď je to namáhavé, určite sa jej lepšie cestuje na konskom chrbte ako plahočenie sa po vlastných nohách.
Tia bola na pokraji síl, keď konečne dorazili do Ashenlandu. Avšak nečakalo ich tam zhola nič. Vypálená pustina kedysi nepochybne nádhernej krajiny budila depresívne myšlienky. Celá skupina sa obrátila a mala v pláne nájsť útočisko inde. Kôň Tianninho otca, zmorený námahou i vekom však klesol na zem. Ona nemala takmer nič, celý jej svet sa skladal z teplej deky, kresadla, pár kúskov sušeného mäsa a jej koňa. Bola užialená a jej myšlienky čoskoro ovládol pocit neodvrátiteľnej smrti. Vtom sa však takmer z nikade objavila skupinka nočných elfov. Prechádzali okolo nej a priali ju medzi seba – aspoň dovtedy, kým nenájdu dedinku menom Alevale, ktorej, ako Tianna zistila, sa vraj podarilo prežiť.
Avšak v spustošenom kraji sa potulovali banditi a celý kmeň elfov si toho bol vedomý. Vyhýbali sa im a snažili sa ukrývať, no neodvratne ich aj tak prepadli. Tianna sa našťastie k priamemu stretu s nimi nedostala, keby to tak bolo, určite by neprežila. Zabili pár členov, no nebol čas ich pochovať a skupina zarmútene postupovala ďalej. Jedného dňa, keď už strácali nádej, unavení nekonečným pochodom sa pred nimi zjavili brány Alevale.
Raz, keď mestom prechádzal akýsi útvar potulných čarodejov, Tianna nechtiac v zápale hry vbehla jednému z mágov do cesty. Takmer ho zhodila na zem, no ku podivu sa na ňu usmial. Začal recitovať akési zaklínadlo a zrazu sa všetko okolo malého dievčatka zmenilo. Keď mág videl iskričky nadšenia v Tianniných očiach, povedal jej, že ide o ovplyvňovacie kúzla, kúzla, ktoré menia realitu. Odvtedy Tia nepochybovala o jej budúcom zameraní. Prebudilo sa v nej nadšenie pre mágiu, ktoré zdedila po modrej rase svojej matky. Postupne rástla, učila sa a jej život vôbec nebol zlý. Až do toho osudného dňa, keď jej domov, mierumilovné mestečko, nenavštívili vojaci. Stále má pred očami tú spúšť, ktorú po sebe zanechali. Jej matka zomrela a otec pochopil, že bude musieť čoskoro Eroden brániť a duchaprítomne vysadil svoju jedinú dcéru na grošovaného koňa a spolu s pár ženami a deťmi ju poslal do Ashenlandu.
Silou vôle sa snažila udržať na koni a po pár dňoch cesty zistila, že i keď je to namáhavé, určite sa jej lepšie cestuje na konskom chrbte ako plahočenie sa po vlastných nohách.
Tia bola na pokraji síl, keď konečne dorazili do Ashenlandu. Avšak nečakalo ich tam zhola nič. Vypálená pustina kedysi nepochybne nádhernej krajiny budila depresívne myšlienky. Celá skupina sa obrátila a mala v pláne nájsť útočisko inde. Kôň Tianninho otca, zmorený námahou i vekom však klesol na zem. Ona nemala takmer nič, celý jej svet sa skladal z teplej deky, kresadla, pár kúskov sušeného mäsa a jej koňa. Bola užialená a jej myšlienky čoskoro ovládol pocit neodvrátiteľnej smrti. Vtom sa však takmer z nikade objavila skupinka nočných elfov. Prechádzali okolo nej a priali ju medzi seba – aspoň dovtedy, kým nenájdu dedinku menom Alevale, ktorej, ako Tianna zistila, sa vraj podarilo prežiť.
Avšak v spustošenom kraji sa potulovali banditi a celý kmeň elfov si toho bol vedomý. Vyhýbali sa im a snažili sa ukrývať, no neodvratne ich aj tak prepadli. Tianna sa našťastie k priamemu stretu s nimi nedostala, keby to tak bolo, určite by neprežila. Zabili pár členov, no nebol čas ich pochovať a skupina zarmútene postupovala ďalej. Jedného dňa, keď už strácali nádej, unavení nekonečným pochodom sa pred nimi zjavili brány Alevale.
Opis postavy |
Na Tianne sa ako dominantnejšie prejavili gény jej otca, snežného elfa. Má veľmi bledú pokožku, vysoko kontrastujúcu s jej modrými vlasmi, ktoré nosí jednoducho zopnuté do drdolu. Zvyk zapletať si ich do zložitých účesov tak, ako ju to učila matka, nikdy veľmi nedodržiavala a takisto si odmietala vyholiť polovicu hlavy. Nebola predsa nočný elf a tak či tak nepatrila do kmeňa. Jej oči, trochu podlhovastého tvaru, majú ľadovo modrú farbu a sú orámované hustými čiernymi riasami. Aj keď je miešanec, spojenie dvoch elfských rás ju predurčovalo mať špicaté uši. Na Tiiných ústach s nádychom ružovej farby, je takmer vždy vidieť jemný úsmev i keď pokladať ju za optimistu by nebolo pravdivé. Tianna rada svoju vysokú, možno trochu vychudnutú postavu odieva do odtieňov modrej a sivej, čo sú zároveň jej najobľúbenejšie farby. Rada takisto nosí plášte, cíti sa v nich pohodlnejšie. Aj vďaka svojej chudej vysokej postave je vcelku mrštná, čo jej pomáha v jej záľube – v zaobchádzaní s lukom a mečom. Tianna má niečo spoločné s introvertom i extrovertom. Rada sa rozpráva, je veselá a aj vďaka jej vyznaniu z nej vyžaruje istý pokoj, ktorým si však niekedy ona sama nieje istá. Doterajšie životné zážitky ale podnecujú to trýznivé trápenie vo vlastnej mysli. Myšlienky sa miešajú a ona s nimi nechce nikoho zaťažovať. Tým dosť pravdepodobne robí všetko len horšie. Jej myseľ, možno povedať trochu rozvrátená sa ale dokáže upokojiť, keď sa Tia sústredí na niečo iné. Stále preto nachádza veci, pre ktoré sa oplatí žiť a to trápenie vydržať.