Sallvrēn Dahía Wenterhés
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Sallvrēn je celkom zdravá
Zranenia | Sallvrēn nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 0 | všetky
DomPokiaľ chceš, môžeš si v jednom z hostincov prenajať izbu [ak teda nechceš bývať pod mostom] |
Jazdecké zvieraDostupné jazdecké zvieratá na predaj nájdeš v stajniach |
Životopis | pôvod: 3
Sall sa narodila v hlbinách podmorského mesta ilidonis, spolu so svojim bratom- dvojčaťom Naharisom. V detstve ich bolo ťažké rozoznať a tento fakt sa nijako nezmenil ani v dospelosti- azda až na čoraz zjavnejšie ženské krivky u Sall. Spolu vystrájali na hladine, na súši i pod vodou, čím robili neviditeľné vrásky v bielych vlasoch svojich rodičov. Tí od mala učili svoje deti mágii- nechceli totiž, aby sa vydávali na pevninu za obchodom s látkami. A hoc Sall od mala vynikala v tajoch vyvolávania, jej bratovi sa hodiny strávené v jednej z blízkych univerzít hnusili. Zaujímal sa o ľudí, život nad hladinou a pozemské zvieratá- až jedného dňa bez slova opustil svoj domov. Nechal len list svojej sestre, kde ju prosil, aby nič rodičom nepovedala- na jeho rube bola i mapka s miestom, kde plánoval ukončiť svoje cesty. Po váhaní, ktoré trvalo zo pár mesiacov sa dievčina vydala za ním- ak nič, už len pre túžbu prehovoriť brata, aby sa opäť vrátil domov. Keď však prišla do cieľa, našla len akúsi bandu zdivených kmeňov, obývajúcu malé osadiská v horách. A keď sa ich spýtala, či náhodou nestretli mladého muža s fialkastou pleťou, ukázali jej len Naharovu mŕtvolu, hodenú v kope spolu s ostatnými, ako to povedali, zradcami, ktorých uniesli z kráľovho tábora pár míľ obďaleč. Bol to okamih, ktorý znechal hlbokú prasklinu v jej krehkej mysli, prasklinu, ktorá sa počas rokov rozrastala a bolo to len šialenstvo, zúfalstvo a zloba, ktoré po sebe nechávala. Sall sa nikdy viac nevrátila domov. Namiesto toho sa nechala naverbovať do kráľovej armády, kde kosila podobné osady rad za radom. A možno by v jedenej bojovala do dnešných dní, ak by ju v jednom boji nepostavili pred voľbu. Pri útoku na malú osadu, kedy jej prvý krát zverili ľahkú dýku, mala zabiť dvojicu starostových detí- dvojičky, chlapca a dievčatko. Táto skutočnosť jej až bolestne pripomenula vlastnú situáciu, preto pustila zbraň a nehľadiac na okolnosti ušla, bránami choromyseľnosti na vytúženú slobodu.
Opis postavy |
Sivasté oči, len o pár odtieňov tmavšie od belavého vodopádu vlasov, hľadia zo srdcovitej tváre nežne a láskavo. Len málokto by rozoznal tancujúce tiene, skrývajúce sa v búrkových hlbinách- tiene rozprávajúce o tom, aká osoba sa skutočne v jemnom tele skrýva. Jej ruky sú ako drahý hodváb, napájajú sa na chudé končatiny, nepoškvrnené jazvami, či inými zraneniami. Ladné krivky bokov obopína pavučinková látka, často krútiaca sa až k zemi, sprevádzajúc dievčinine kroky tlmeným šuchotaním. Jej vlasy- bledšie, než severný sneh halia celú časť chrbta, ktorý zvyčajne nepokrýva žiadny z voľných odevov. Možno by sa vám zazdalo, že tento krehko pôsobiaci zjav patrí k preľudom úplnkovej noci, avšak malý úsmev, akým svoje okolie častuje, vás prinúti prehodnotiť každú z nasledujúcich myšlienok. Jej úsmev je, ako keď prichádza zima- nepekne krčí svaly bledej tváre, až sa z nežnôstky stane príšera, kalkulujúca, koľko bolesti by vás mohlo doviesť k šialenstvu. Nevládne zbraniam, mečom, či kópijám- je to práve mágia, ktorá okolo nej vytvára tichú auru, ako pradúca šelma, čakajúc na každý povel. A hoc by vám na zneškodnenie tejto krehotinky stačil jediný vrh zbraňou, svoju masku nevinného dievčaťa zloží až na samý koniec, vtedy, keď bude príliš neskoro. Ku tým, ktorých si obľúbi, však vie byť skutočne milá a slovné spojenie "zabíjal by som pre teba" nikdy nebolo trefnejšie.