Zelva Khaelinn
Zručnosti
Zdravie
Ochorenia | Zelva je celkom zdravá
Zranenia | Zelva nemá žiadne zranenia ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ Zvierací spoločníci
Aktivita
|
Ocenenia | počet : 0 | všetky
DomPokiaľ chceš, môžeš si v jednom z hostincov prenajať izbu [ak teda nechceš bývať pod mostom] |
Jazdecké zvieraDostupné jazdecké zvieratá na predaj nájdeš v stajniach |
Životopis | pôvod: 2
Súmrak, upršaná noc, hromobitie. Na skale neďaleko mora sa nejasne črtajú dve maličké svetielka unikajúce z obrysov tmavej drevenej chatrče. Žena so snehobielou pokožkou a sivými vlasmi privádza na svet svoje prvé dieťa. Nádych, výdych. Okná sa zamhlievajú. Odrazu je počuť detský plač, ktorý sa akoby márne snažil prebiť zvuk udierania vĺn o skaly. Narodilo sa dievčatko na úkor svojej matky. Nízky, no mocný muž ju vinie do ľanovej prikrývky, berie si ju do náručia a prihovára sa jej: ,,Dcérka, neplač." Po tvári sa mu kotúľajú slzy sťa lesklé perličky, na tmavom strnisku mu hrá jemný úsmev. Priloží si ju k perám, pobozká ju a zašepká: ,,Zelva, dievčatko moje." Žena poslednýkrát vydýchne.
O štrnásť rokov neskôr na zasneženej pláni chytá do rúk dievča snehové vločky. Vlasy červenohnedej farby jej povievajú vo vetre. Odrazu, akoby lúsknutím prstov sa objavia kráľovi vojaci v šarlátovočervených uniformách. Ozýva sa ich rev, dupot konských kopýt, detský krik. Silný zavalitý chlapík so sebou strháva Zelvu do ústrania. ,,Do boja!" Zareve. Dievčaťu sa zmáčaná tvár zrazu mykne od bolesti a šialenej túžby. Jej otec umiera pod mečom vojaka, ktorý mu zabodáva do hrudi krvavý meč. Jej zrak sa zamhlí ešte viac a ona vie, že nemá inú možnosť, len utiecť. Potkýnavo ujde do domu a berie všetko, čo je jej vzácne. Amulety, liečivé bylinky, maste, elixíry, otcov herbár, starú knihu a mapu Edeanu. Uteká do lesa, potom ďalej do hôr, cez zasnežené vrcholky kopcov a makové lúky. Zastaví sa, až keď nevie dolapiť dych a nato si všimne, že spolu s ňou ušiel aj Myrenn, chlapec odvedľa. Vidí, že krváca z ramena. Roztrasenými prstami rozhŕňa sukňu, odtrhne z nej kus látky, vezme liečivú masť a odvar a ošetrí chlapcovi ranu. ,,Ďakujem," zamumle s ústami plnými krvavej peny. Chlapča upadá do bezvedomia. Na tom istom mieste, o pár minút neskôr, sa na Zelvino naliehavé kričanie o pomoc ozýva odpoveď. Pribehne k nim skupinka nočných elfov a dodáva im poslednú nádej. Na to všetko si dievča pamätá matne. Viečka sa jej chvejú, zaspáva. Jej posledné myšlienky patria otcovi a všetkému peknému, čo s ním prežila.
O štrnásť rokov neskôr na zasneženej pláni chytá do rúk dievča snehové vločky. Vlasy červenohnedej farby jej povievajú vo vetre. Odrazu, akoby lúsknutím prstov sa objavia kráľovi vojaci v šarlátovočervených uniformách. Ozýva sa ich rev, dupot konských kopýt, detský krik. Silný zavalitý chlapík so sebou strháva Zelvu do ústrania. ,,Do boja!" Zareve. Dievčaťu sa zmáčaná tvár zrazu mykne od bolesti a šialenej túžby. Jej otec umiera pod mečom vojaka, ktorý mu zabodáva do hrudi krvavý meč. Jej zrak sa zamhlí ešte viac a ona vie, že nemá inú možnosť, len utiecť. Potkýnavo ujde do domu a berie všetko, čo je jej vzácne. Amulety, liečivé bylinky, maste, elixíry, otcov herbár, starú knihu a mapu Edeanu. Uteká do lesa, potom ďalej do hôr, cez zasnežené vrcholky kopcov a makové lúky. Zastaví sa, až keď nevie dolapiť dych a nato si všimne, že spolu s ňou ušiel aj Myrenn, chlapec odvedľa. Vidí, že krváca z ramena. Roztrasenými prstami rozhŕňa sukňu, odtrhne z nej kus látky, vezme liečivú masť a odvar a ošetrí chlapcovi ranu. ,,Ďakujem," zamumle s ústami plnými krvavej peny. Chlapča upadá do bezvedomia. Na tom istom mieste, o pár minút neskôr, sa na Zelvino naliehavé kričanie o pomoc ozýva odpoveď. Pribehne k nim skupinka nočných elfov a dodáva im poslednú nádej. Na to všetko si dievča pamätá matne. Viečka sa jej chvejú, zaspáva. Jej posledné myšlienky patria otcovi a všetkému peknému, čo s ním prežila.
Opis postavy |
Špicaté uši skrývajúce sa pod strapatými vlnitými na chrbát splývajúcimi červenohnedými kaderami. Jemné sivé pehy pod očnými kruhmi a na malom, trošku krivom nose. Prísne vykrojené pery, veľké šedomodré oči farby nočnej oblohy. Nižšia postava, než by bolo treba a kratučké tučné prsty s malými obhryzenými nechtami, pod ktorými sa večne skrývajú lupene nejakej bylinky. Zošité čiary na zápästiach odhalujúce ryhy po noži. Vystrašený výraz tomu všetkému dodáva obraz dokonalého šialenca. Jej otec, ktorý ju ako jediný poznal, by to však o nej nikdy nepovedal. Pod krehkou náturou sa skrýva citovo labilná osoba s dobráckym srdcom. Je zbytočne ostražitá, niekedy až príliš a nedôveruje ľuďom. Citlivosť a tichosť sú jej hlavným znakom. Ľahko sa rozplače, no nahnevať sa nedá. Možno sa to nezdá, ale je extrémne tvrdohlavá a od nikoho si nedá poradiť. Robí veci podľa seba, rovnako ako kedysi jej matka. To jediné z povahy zdedila po nej (výzorovo sa však na ňu veľmi podobá, okrem vlasov, tie má po otcovi), inak je to takmer kópia jej otca. Jedine prehnané snívanie, idealizovanie vecí a nerealistický pohľad na život ju od neho odlišujú. Obdivovateľka Vlčieho ľudu, odjakživa túžiaca byť jednou z nich. Milovníčka zvierat, ktorá by neublížila ani muche, rozhodnutá konať dobro a liečiť ľudí. Taká je Zelva. Svojej práci zasvätila celý doterajší život. Uvidíme, či sa jej to podarí niekedy zmeniť.