Questy
Reputácia
SOUNDTRACK | spustiť
Tichý Hvozd - Hlavná dejová línia
• fáza : 1
Ponáhľaš sa námestím a trieliš smerom ku alevalskej pevnosti. Ľudia sa za tebou obzerajú, keď do niekoho omylom sotíš. „Prepáčte,“ zamrmleš zakaždým. „Je to naliehavé.“ „To povedz koňovi!“ zakričí za tebou ktosi a ty len prevrátiš oči do stropu. V ruke zvieraš list od Správkyne. Je na ňom rozlomená alevalská pečať. Bol ti povolený vstup do Alevalských lesov a zároveň ťa predvolali do pevnosti kvôli záležitosti ohľadne Posledného pútnika – alevalskej základne pri lesoch. List z pevnosti je sám o sebe veľmi naliehavá záležitosť, nie to ešte so všetkými poverami, ktoré sa o lesoch posledné dni šepkajú. Práve preto utekáš ako o preteky a s vysilením zabúchaš na bránu pevnosti. Otvoria ti stráže a po tom, čo sa preukážeš listom, ťa vedú do miestnosti, kde sa schádza Rada. Počkáš, kým stráže vojdú, aby mohli ohlásiť svoj príchod. Zavrú za sebou dvere a ty nedočkavo čakáš, kým sa vrátia. „Môžeš ísť,“ oznámi ti jeden z nich a ty podídeš k masívnym dverám. Chvíľu váhaš, kým ich otvoríš. Nadýchneš sa a vstúpiš dnu. „Takže je to pravda?“ sir Edmund sa spolu s ostatnými Radcami a Správkyňou skláňa nad okrúhlym stolom, na ktorom je položená mapa Alevale a okolia. Na niektorých miestach sú položené figúrky a zaznačené cesty. „Je to pravda,“ ozve sa z rohu miestnosti. Stojí tam hnedovlasý muž zahalený do sivozeleného plášťa, ktorý mu z ramien spadá až po zem. Je odetý do koženej zbroje a za opaskom mu visí meč. V múdrych očiach, ktoré toho pravidelne veľa zažili, sa zračí rozvaha a odhodlanie. „Ale to znamená...“ Zdvorilo zakašleš a hlavy všetkých prítomných sa otočia k tebe. „Vitaj,“ prehovorí Správkyňa Devahlin. „Som rada, že sa ti podarilo prísť.“ Podľa protokolu sa ukloníš a predstavíš sa, pre prípad, že by ťa niektorý z Radcov ešte nepoznal. „Som tu kvôli tomu listu.“ Správkyňa prikývne. „Ako iste už vieš, Posledný pútnik má problém. Najprv mi však dovoľ predstaviť ti alevalského hraničiara, Ranvana, bez ktorého by sme o tejto situácii nevedeli to, čo vieme teraz.“ pokynie rukou smerom k mužovi v plášti a ty prikývneš. „Teší ma. Ale pokiaľ sa smiem spýtať... prečo nezapadáte medzi špehov?“ Vieš, že práca hraničiara a špeha je veľmi podobná. Skúmajú krajinu a hlásia všetko podozrivé. Ranvan však pokrúti hlavou. „Nezodpovedám sa nikomu inému, než lady Správkyni. Preferujem... samotársky život, ak sa to tak dá nazvať. Monitorujem situáciu okolo Alevale a mojim očiam nemohlo uniknúť to, čo sa v Pútnikovi deje.“ Správkyňa prikývne. „Pútnik je naša základňa neďaleko alevalských lesov. Bývajú v nej vojaci a špehovia a ostatní, ktorí pomáhajú v jej chode. Slúži na skúmanie okolitých lesov, v ktorých majú naše jednotky založené svoje tábory. Alevalské lesy sa delia na dve časti – Havranie lesy, z ktorých nám ešte neprišla jediná správa o probléme, a Tichý hvozd. Z toho sa však Pútnikovi už týždne neozvali.“ „Čo je to vlastne ten Tichý hvozd?“ už len to meno ti spôsobuje zimomriavky. „Je to veľmi starý les,“ ozve sa Ranvan. „Existoval tu pravdepodobne od počiatku sveta. Bol ako Havranie lesy – plný života, spevu vtákov, bolo to nádherné miesto. Jedného dňa sa však veci zmenili. Do hvozdu si našli cestu démoni. Ovládli to miesto a usadili sa hlboko v jeho srdci. Vtáky odrazu prestali spievať a na les sa znieslo ticho. Od tej doby mu hovoríme Tichý hvozd. Nepočuť v ňom ani hláska, pretože žiadna živá duša sa neodváži na miesto, kde kedysi žili temné bytosti. Všetko je tam nehybné, mŕtve. No napriek tomu v lese čosi žije a pozoruje nás to. Moje potulky po mieste ukázali, že sa nemýlim. Hlboko v Tichom Hvozde sa prebudila starodávna sila a démoni v ňom opäť začali putovať. Zatiaľ sa nedostali za hranice Pútnika, obávam sa však, že to nebude trvať dlho.“ „Vojaci z Pútnika miznú,“ oznámi Správkyňa vážnym hlasom. „Každú noc zmizne jeden z nich. Nie viac, nie menej. Prichádzajú si po nich démoni. Nikto z nich nie je v bezpečí. A naše hliadky z Hvozdu sa neozvali.“ „Démoni si nebudú dávať na čas,“ prehovorí opäť hraničiar. „Čakajú na pravý čas a zaútočia. Zničia Pútnika a povedú útok na Alevale.“ „Ale ako sa o Pútnikovi dozvedeli?“ spýtaš sa. „Démoni nás cítia. Museli vycítiť niektorú z alevalských hliadok v lese a potom už len sledovali kam stopa vedie.“ „Musí byť nejaký spôsob, ako ich zastaviť!“ zvoláš nahnevane. Ranvan sa ti zahľadí hlboko do očí a pokrúti hlavou. „Čo vieš o démonoch?“ „Sú to bytosti z Krajiny Večnej Hmly. V pravej podobe vyzerajú ako postavy z dymu a majú dve svietiace biele oči. Môžu na seba vziať akúkoľvek podobu a nalákať tak svoju obeť.“ Hraničiar prikývne. „A čo vieš o tom, ako ich zabiť?“ Pokrčíš plecom. „Ako hocičo iné, len je to ťažšie.“ „Nie,“ prehlási a ty sa strhneš. „Démoni nie sú ľudia, ani iné monštrá. Sú priehľadní, takže ich nemôžeš prebodnúť, pokiaľ nezmenia svoju podobu a ani vtedy sa nedajú jednoducho zabiť. V skutočnosti, zabiť démona je takmer nemožné. Preto si všetci alevalčania myslia, že Správkyňa bola zoslaná bohmi, keď ju našli v bezvedomí vedľa mŕtveho démona. Tie bytosti nezabiješ len tak. A pokiaľ si aj myslíš, že sú mŕtve, je to len klam. Dokážu sa sformovať do svojej pôvodnej podoby, aj po tom, čo ich prebodneš či rozsekneš na polovicu. Na ich zabitie potrebuješ menšiu armádu a to aj na najslabších z nich. A správne zbrane. Šípy so špičkou z Magických kameňov, či meče, ktorých ostrie je z nich vyrobené, sú najúčinnejšie. Démoni pochádzajú z otrávenej Mágie, takže táto na nich takmer nepôsobí. Chce to veľkú dávku odvahy a kopec mužov, aby sa podarilo nejakého skoliť. Preto je väčšina Ashenlandu mŕtva. Nie kvôli Katastrofe, ktorá im vzala domovy a úrodnú pôdu. Kvôli démonom, ktorí sa po popolom zahalenej krajine voľne pohybujú a hľadajú si obete. Nie, nepotrebuješ skvelú zbraň ani úžasné zručnosti, aby si démona skolil/a. Tie sú ti nanič, pokiaľ ich nepoznáš do každej bodky.“ hraničiar sa odmlčí a ty premýšľaš nad jeho slovami. Keď si pomyslíš, čo by sa stalo, keby démoni prenikli do Alevale... „Ale je tu nejaká cesta, však?“ „Vždy je nejaká cesta,“ prehlási Devahlin odhodlane a to ti dodá odvahu. „A my ju nájdeme.“ „Ale prečo ste povolili vstup mne?“ „Tvoje skutky pomohli Alevale a viem, že na to máš. Nežiadam ťa o nič, len o vycestovanie do Posledného pútnika, kde skontrolujeme situáciu a rozhodneme, čo ďalej. Pokiaľ bude potrebné vykonať výpravu do Tichého Hvozdu, nemusíš ísť s nami. Môžeš sa otočiť a vrátiť domov a nikto nezdvihne hlas v sťažnosti. Máš slobodnú vôľu a tvoje rozhodnutie nechávam len na tebe. Vyrážame zajtra ráno.“ „Áno, lady.“ ukloníš sa. Rozlúčiš sa so Správkyňou a ostatnými a vyberieš sa von z pevnosti s ťažkým rozhodnutím na srdci. Na splnenie questu potrebuješ: • opísať, ako sa Tvoja postava pripravila na výpravu a prišla na miesto odchodu • vyplniť formulár o dokončení questu, ktorý nájdeš vo svojom profile v záložke Questy Aktuálny quest - Nevinná hra• fáza : 3
Na námestie pevnosti dobehneš práve vtedy, keď Správkyňa spolu s ďalšími lukostrelcami zdolávajú ľadového démona – obrovskú bytosť z číreho ľadu, vyššiu než pevnosť. Sleduješ, ako ho Správkyňa zasiahne do oka a monštrum zreve a zvalí sa k zemi. Obkľúči ho desiatka vojakov a za nimi stoja mágovia – spoznávaš kancelárku Pavas z Kruhu, ktorá démona doslova roztopí pomocou ohnivej gule. Hľadíš na to s otvorenými ústami, kým si neuvedomíš, že ťa sleduje celé námestie. Spamätáš sa a vydáš sa ku Správkyni, po ktorej boku stojí sir Edmund a rozdáva príkazy vojakom. „To bolo...“ začneš pri spomienke na démona, no včas sa zastavíš a ukážeš Správkyni amulet. „Dala mi to Eglantine. Neviem, čo je to za znak, ale..“ Správkyňa si amulet vezme a pozorne ho preskúma. Je to však veliteľ stráží, kto sa ozve. „Ten symbol poznám. Patril Eromeyovi Lesnému, jednému z prvých obyvateľov Alevale. Mocný mág, zarytý Khariánec. Žil v Ospalom háji, do dediny nikdy nechodil. Pochovali ho tam.“ „S Magickým kameňom v náhrobku,“ dopovie Správkyňa a všetko začína dávať zmysel. „Prepáčte, ale je možné, že by ten medailón chránil Eromeyov Kameň?“ Správkyňa si s veliteľom vymenia pohľady. „To je viac, než isté.“ „A keď ho niekto vzal, tak tým otvoril portál pre démonov.“ Devahlin prikývne. „Eglantine musela hľadať Magický kameň a omylom pri tom sňala medailón.“ Nervózne sa zasmeješ. „Dúfajme, že omylom.“ „Na to nie je čas,“ preruší ťa sir Edmund. „Musíme ten medailón vrátiť a priechod zaceliť. Ináč sa môžeme rozlúčiť s naším malebným Alevale.“ „Myslím, že najprv sa budeme musieť vysporiadať s týmto tu.“ prehovorí Správkyňa, ktorá hľadí na niečo za tvojim chrbtom. Otočíš sa a zbadáš ho – démona ohňa, vysokú horu stvorenú plameňmi, s jasnými očami, ktoré ti hľadia až do duše. Monštrum zareve a ohnivou tlapou rozoženie rad vojakov, ktorý stojí pri jeho nohách. Ozvú sa výkriky a zacítiš pach spálenej kože. Správkyňa nabije luk a namieri ho na démona, veliteľ pripraví svoj meč a ty vytiahneš svoju zbraň. „Sme v tom spolu,“ prehovorí Devahlin a ty prikývneš. „Sme v tom spolu.“ Démon zavyje a vrhne sa na vás. Možnosti: Quest ponúka tri možnosti ako démona poraziť. Pri jeho plnení si vyber len jednu. 1. Spolu s mágmi ochrániš ostatných útočníkov, ktorí bojujú s démonom 2. Spolu s lukostrelcami napadnete démona zvrchu 3. Spolu s vojakmi zaútočíte na démona priamo Na splnenie questu potrebuješ: • opísať, ako sa Ti so Správkyňou a veliteľom podarilo poraziť démona [využitím jednej z troch možností vyššie], doraziť do Ospalého hája a vrátiť amulet • vyplniť formulár o dokončení questu, ktorý nájdeš vo svojom profile v záložke Questy |
Záznam splnených questov
NEDÁVNO |
|